Politické rozpravy Michala Horského: Rozdelené Československo (1992 – 2022)

Typ eventu
diskusia
dátum
30. 06. 2022
čas
14:00
Miesto
Malý Berlín - Hlavná sála
Organizátor
Malý Berlín
Vstupné
zdarma

V predvečer nedožitých narodenín Michala Horského, trnavského politológa, človeka Novembra 1989, poslanca Federálneho zhromaždenia (1990 – 1992) a tiež jedného zo zakladateľov obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave, prinášame do Trnavy diskusie o politike s politikmi a politológmi na témy, ktoré sa týkali našej minulosti, ale v mnohom formovali našu súčasnosť a budúcnosť.

Ich prvý ročník sa bude venovať rozdeleniu Československa, ktoré je dodnes jednou z pozoruhodných politických udalostí. Posledný záchvev nežnej revolúcie sa premenil na nežné rozdelenie.

Príbeh rozdelenia Československa inšpiruje mnohé štáty, ktoré žijú pod hrozbou občianskej vojny. Aký bol proces rozdelenia Československa? Ako si na roky otvorených i latentných sporov politikov a rozdúchavania vášní v spoločnosti spomínajú pamätníci týchto udalosti? Ako sme zvládli rozpad Československa? Ako sa na kreovanie suverénnych politík Česka a Slovenska pozerajú politológovia z oboch brehov Moravy?

V mesiacoch, v ktorých sa rozhodovalo o rozdelení Československa, sa začala písať nová kapitola jednej z najstarších univerzít na území Slovenska – Trnavskej univerzity. Pri jej obnove stál priateľ Michala Horského, archeológ Michal Slivka. Zaspomínajme si s ním, nie len na Michala, ale najmä na búrlivý rok 1992 a na ľúty boj o založenie a prežitie Trnavskej univerzity.

HARMONOGRAM

  • 14.00 – 14.20 h Otvorenie
  • 14.20 – 15.15 h Tridsať rokov Trnavskej univerzity: Ako sme zakladali univerzitu
  • 15.15 – 15.30 h Coffee Break
  • 15.30 – 17.00 h Mýty a realita o rozdelení Československa
  • 17.00 – 17.15 h Coffee Break
  • 17.15 – 19.00 h Rozdelení: Čo nás rozdeľuje a čo nás spája tridsať rokov od rozdelenia

PODROBNOSTI O PROGRAME

14.00 – 14.20 h | otvorenie

  • Jozef Lenč, politológ, Wetzler Institute
  • Michal Horský, študent a komentátor denníka Pravda
  • Dionýz Hochel, Head of Political, Press and Information Section at the Delegation of the European Union in South Sudan

14.20 – 15.15 h | Tridsať rokov Trnavskej univerzity: Ako sme zakladali univerzitu

  • Michal Slivka – archeológ, prvý predseda Akademického senátu Trnavskej univerzity

Trnava je nie len slovenským „malým“ Rímom, ale aj jedným z významných centier vzdelanosti na Slovensku. Už na začiatku 17. storočia sa stala univerzitným mestom a hoc o toto postavenie na skororo dve storočia prišla, idea Trnavy, ako slobodného kráľovského a univerzitného mesta v ňom a v ľuďoch stále žila. Navzdory tomu, obnovenie tradície Trnavskej univerzity nebolo jednoduché. Spája sa s obdobím rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov, no osobitne so zápasom o demokraciu. Zápas o Trnavskú univerzitu je súčasne prvým veľkým konfliktom o zachovanie toho, za čo študenti a spoločnosť bojovali v novembri 1989. Osobnosťou, ktorá stála pri oboch zápasoch bol Michal Horský. O tom, ako sme zakladali Trnavskú univerzitu, o tom aký bol Michal Horský si zaspomíname s archeológom a prvým predsedom univerzitného senátu, Michalom Slivkom.

15.15 – 15.30 h | Coffee Break

15.30 – 17.00 h | Mýty a realita o rozdelení Československa

  • Peter Weiss – diplomat, politik a poslanec a podpredseda Slovenskej národnej rady (1990-92)
  • František Mikloško – politik, predseda Slovenskej národnej rady (1990-92)

Napriek počiatočnému optimizmu, ktorý po Novembri 1989 charakterizovala Fukuyamova utopická predstava o „konci dejín“ a triumfe liberálnej demokracie, bola demokratická transformácia post-sovietskeho sveta spätá s oživením na oko dávno „mŕtvych“ démonov nacionalizmu. V Československu sa prvé známky toho, že by so zánikom vlády jednej strany, mohlo nasledovať aj druhé rozdelenie Československa, objavili už pred prvými slobodnými voľbami v júni 1990. V tom čase ešte stále iba marginalizovaný hlas niekoľkých „podivínov“ sa o niekoľko mesiacov pretavil do viac-menej otvoreného boja československých politických elít o názov spoločného štátu, kompetenciách medzi federatívnymi republikami a neúspešnej predstavy Václava Havla o podobe federálnej ústavy. Voľby 1992 už boli – hoc si to v tom čase nik nechcel pripustiť – voľbami o budúcom prežití federácie. Rokovania medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom v lete 1992, ako aj zasadnutie Federálneho zhromaždenia na jeseň 1992 už boli len derniérou existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Aké boli pohľady na tieto udalosti tých, ktorí na nich aktívne participovali? Aké sú mýty a aká bola realita rozdelenia Československa? Ako spätne vnímajú tieto pohnuté roky konca jednej éry? O tom sa porozprávame s prvým demokraticky zvoleným predsedom SNR Františkom Mikloškom a poslancom a od júla 1992 podpredsedom SNR Petrom Weissom.

17.00 – 17.15 h | Coffee Break

17.15 – 19.00 h | Rozdelení: Čo nás rozdeľuje a čo nás spája tridsať rokov od rozdelenia

  • Vladimír Srb – politológ, Vysoká škola politických a spoločenských věd, Kutná Hora
  • Samuel Abrahám – politológ, BISLA Bratislava

Rozdelenie Československa je nezvratným faktom. Za tri desaťročia sa dva štáty, ktoré s prestávkou tvorili spoločný štát viac než sedem desaťročí, vydali cestou k európskej budúcnosti. Na nej sa neraz stretali. Pomáhali si. Dobiehali zameškané. A dnes sa spoločne podieľajú na budovaní jej budúcnosti. Česi a Slováci nikdy neboli rovnakí. V odlišnosti pramenila vzájomná sympatia, no bola príčinou aj nejedného konfliktu. Ako na seba nazeráme dnes? Ako Slováci vnímajú Čechov? Aký majú v Česku obraz o Slovensku? So Samuelom Abrahámom a Vladimírom Srbom zistíme, čo nás v posledných rokoch spoločnej federácie spájalo a rozdeľovalo. Zamyslíme sa nad tým, ako nás zmenili roky samostatnosti. Kam sa posunula slovenská a česká politická skúsenosť. A pokúsime sa predpovedať i to, aká bude naša budúcnosť.